Kostol svätého Jakuba v Jičíne: Valdštejnov chrám

Kostol svätého Jakuba Väčšieho stojí na jičínskom námestí bok po boku so zámkom a z našich apartmánov v Markovej ulici je to rovnaká prechádzka ako na zámok – necelých šesť minút. Kto tade prechádza prvý raz, obyčajne netuší, že sa díva na chrám, ktorý mal podľa plánu Albrechta z Valdštejna patriť k najokázalejším v celých Čechách. Fasáda kostola navyše svojou mierkou zámerne súperí so susedným zámkom – ani jedna stavba nemala tú druhú zatieniť, obe mali spoločne demonštrovať silu vojvodovho nového rezidenčného mesta.

Kostol ako súčasť vojvodovho veľkého plánu

Valdštejn nestaval v Jičíne len svoje sídlo. Keď sa v roku 1624 rozhodol urobiť z mesta hlavnú rezidenciu frýdlantského vojvodstva, povolal sem jezuitský rád a nechal preň postaviť kolégium aj nový chrám – dnešný kostol svätého Jakuba Väčšieho. Práce prebiehali medzi rokmi 1627 a 1651, teda aj mnoho rokov po vojvodovej smrti, pretože stavbu takého rozsahu sa nepodarilo dokončiť za jeho života. Na plánoch sa podieľali tí istí talianski architekti ako pri zámku, Andrea Spezza a po ňom Niccolò Sebregondi, a na stavbe je to vidieť – kostol aj zámok spolu tvoria jeden raný barokový celok, nie dve oddelené budovy.

Najlepšie je to vidieť na Valdštejnskej lodžii, krytom podlubí, ktoré kostol doslova prepája so zámkom. Vojvoda si ho nechal postaviť, aby sa mohol na omšu dostať suchou nohou priamo z paláca, bez ohľadu na počasie – a táto chodba tu stojí dodnes ako pripomienka toho, ako úzko vojvoda prepojil svoju svetskú moc s tou duchovnou.

Jezuitské kolégium vedľa kostola

Kostol netvoril izolovanú stavbu, ale súčasť rozsiahleho jezuitského areálu. Hneď vedľa chrámu stojí bývalé jezuitské kolégium, ktoré rád obýval až do zrušenia jezuitského rádu v roku 1773. Budova neskôr slúžila rôznym školským účelom a dodnes v nej sídli jičínske gymnázium, takže okolo kostola denne prechádzajú generácie študentov, podobne ako tomu bolo pred tristo rokmi. Práve prepojenie kostola, kolégia, lodžie a zámku robí z jičínskeho námestia jeden z najucelenejších raných barokových komplexov v Čechách – žiadna z týchto budov totiž nevznikla samostatne, všetky boli súčasťou jediného vojvodovho plánu na okázalé rezidenčné mesto.

Čo uvidíte vnútri

Interiér kostola je typicky raný barokový – výrazný hlavný oltár, bočné kaplnky, maľovaný strop a organ, ktorý patrí k cenným nástrojom v regióne. Kostol dnes slúži ako dekanský, teda hlavný farský chrám Jičína, takže sa tu koná aj bežná nedeľná bohoslužba, nielen prehliadky. Ak prídete cez víkend na omšu, prehliadku si radšej naplánujte na iný čas dňa, aby ste nikomu neprekážali.

Kostol v živote mesta

Kostol nežije len z turistických prehliadok. V lete sa tu pravidelne konajú organové koncerty, ktoré využívajú výbornú akustiku barokovej lode, a v decembri býva kostol súčasťou adventných trhov na námestí – ľudia sem po kúpe punču a medovníkov zájdu na chvíľu zohriať sa a stíšiť. Zvony vo veži odbíjajú dodnes celému Jičínu čas, takže aj keď na vežu nevyrazíte, ich zvuk vás na námestí aj v okolitých uličkách bude sprevádzať každú celú hodinu.

Výstup na vežu s výhľadom na celé mesto

Toto je dôvod, prečo sem hostia chodia opakovane – kostolná veža je prístupná verejnosti a vedie k nej cez sto schodov úzkym točitým schodiskom. Hore sa otvára jeden z najkrajších pohľadov na Český raj z celého Jičína: pod nohami strechy námestia a zámocké nádvorie, v diaľke siluety Zebína, Veliša, Bradlece a za jasného počasia aj Tábora a Kozákova. Je to výhľad, ktorý z ničoho iného v centre Jičína nezískate, a stojí za tých pár desiatok schodov navyše.

Cesta nahor vedie okolo zvonice, takže tesne pred vrcholom uvidíte aj začujete zvony zblízka – pohľad, ktorý sa z námestia nikdy nenaskytne. Úzkymi okienkami na každom medziposchodí presvitá svetlo a schodisko sa postupne zužuje, takže objemnejší batoh je lepšie nechať dole pri pokladni. Hore je ochodza obohnaná zábradlím a pletivom, aby bol výstup bezpečný aj pre menej zdatných návštevníkov, priestor je ale malý a naraz sa sem zmestí len hŕstka ľudí.

Veža býva otvorená hlavne v sezóne, zhruba od apríla do októbra, a to cez pracovné dni dopoludnia aj popoludní, cez víkend podľa aktuálneho rozpisu – ten si radšej overte v infocentre na zámku, pretože sa môže meniť podľa počasia a obsadenosti farnosti. Vstupné je symbolické, rádovo pár desiatok korún, deti mávajú zľavnené.

Kedy na vežu vyraziť

Najlepšie svetlo na fotky býva na veži podvečer, hodinu až dve pred západom slnka, keď strechy námestia zlatnú a tiene predlžujú siluety okolitých kopcov. Naopak na poludnie býva výhľad najostrejší, pretože slnko stojí vysoko a nesvieti priamo do objektívu smerom k zámku. Vzhľadom na točité a úzke schodisko počítajte s tým, že výstup nie je vhodný pre kočíky ani pre každého so strachom z výšok – zábradlie tam je, ale priestor je tesný. Na jar navyše z výšky uvidíte kvitnúce sady na okraji Jičína, na jeseň zase farebné koruny stromov v Libosade pod zámkom – výhľad sa tak podľa sezóny vždy trochu premení.

Praktický tip na záver

Kombinujte návštevu veže s prehliadkou zámockého nádvoria hneď vedľa – vstupenky sa predávajú oddelene, ale obidva objekty stoja na jednom mieste, takže ušetríte čas na presun. My hosťom odporúčame ísť najprv na vežu, kým majú sily do schodov, a až potom si v pokoji prejsť zámok a múzeum – po výstupe totiž oceníte aj pomalšie tempo na rovnej zemi. A ak vám deň nevyjde a na vežu sa nedostanete, zájdite sa aspoň pozrieť dovnútra kostola – je prístupný aj mimo bohoslužieb a vstup do lode je zadarmo. Presné otváracie hodiny sa mierne líšia podľa toho, kto má práve farský kostol na starosti, takže poslednú aktuálnu informáciu vždy nájdete vyvesenú na dverách kostola alebo priamo u nás na recepcii.